Ako sa efektívne učiť

Proces učenia je dnes po mnohých stránkach veľmi dôkladne preskúmaný, takže jednoduché rady, ktoré budú nasledovať, odrážajú výsledky zložitých výskumov a rozsiahlych štatistík.

Ak chceme, aby bolo učenie efektívne, musíme

1)sami poznať dôvody, prečo tú či onú vec študujeme. Inými slovami: musíme sa učiť nie pre dobrú známku a skúšky (v takom prípade za niekoľko dní po skúške zabudneme 60 až 70 percent toho, čo sme sa naučili), ale pre život.

2) je dobré vnímať študovanú látku viacerými zmyslami a z rôznych zdrojov (poznámky, náučný slovník a pod.) Zistilo sa, že z audiovizuálneho výkladu si zapamätáme 50 percent. Z toho, čo sami vykladáme či inakšie aktívne spracovávame, si zapamätáme až 90 percent.

3) učíme sa logicky a tvorivým spôsobom, nie mechanicky a memorovaním. Novú informáciu si zapamätáme o to lepšie, o čo hlbšie ju zaradíme do systému svojich vedomostí, o čo viac asociácii si s ňou spojíme. Pri študovaní látku analyzujeme, kombinujeme, rekonštruujeme, syntetizujeme. Snažíme sa na ňu urobiť svoj vlastný názor. Nikdy sa neusilujeme zapamätať si niečo, čomu nerozumieme. Definície, názvy, vzorce a dáta sa učíme hneď na prvý raz správne: odnaučovanie si vyžaduje desaťkrát väčšiu námahu ako učenie.

4) najlepšie výkony v učení dosahujeme doobeda medzi 9 a 11 hodinou a odpoludnia medzi 17 a 21 hodinou, aj keď sú ľudia, ktorí sa veľmi dobre učia i v noci. Pokiaľ ide o vek, najlepšie výsledky dosahujú ľudia medzi 20 a 45 rokom, avšak jedinci trénovaní v intelektuálnej práci podávajú výborné výsledky aj vo vysokom veku. Pri pasívnom a memorovacom spôsobe učenia začína už v 28 roku upadať schopnosť rýchleho prispôsobovania sa, v 30 rokoch pamäť, v 32 rokoch inteligencia, v 35 rokoch myslenie, pozornosť a schopnosť učiť sa, v 38 rokoch citlivosť zmyslov atď.

5)pre úspešné učenie je dôležité, ako vieme rozsiahlu látku utriediť do základných okruhov. To nám umožňuje efektívne vyhľadávať a využívať rôzne zdroje informácii a študijné pomôcky.

6)dôležité je predchádzať duševnej únave a prepracovanosti. Preto striedame intenzívne učenie s odpočinkom a zábavou, s pohybom, alebo sa aspoň sústredíme na inú problematiku, ako na tú, ktorú sme práve študovali. V žiadnom prípade neobmedzujme v období intenzívneho štúdia spánok ! Dlhodobá (biochemická) pamäť totiž intenzívne pracuje práve v spánku, keď dochádza k triedeniu získaných informácii a keď sa prevádzajú do úrovne nukleových kyselín.

7)nezabúdajme na zásady hygieny a ergonómie: desaťminútové prestávky vždy po 35-45 minútach práce, ľahká, pestrá a na bielkoviny bohatá strava, nijaký alkohol - a tak isto žiadny telefón, alebo iné rozptyľovanie pozornosti. Dobré osvetlenie prichádzajúce z ľavej strany na mierne sklonenú a od očí aspoň 30 centimetrov vzdialenú pracovnú plochu.

8)aj farebnosť prostredia môže rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť výsledky učenia. Pri vhodnom využití farebných kontrastov vzrastá presnosť a rýchlosť vnímanie a memorovania nových informácií až o 50 percent.

9) výrazné zlepšenie výsledkov možno dosiahnuť tzv. konverzačným alebo skupinovým cvičením (dvaja, či viac ľudí, človek s počítačom a pod.) Takýto postup totižto podporuje tvorivý prístup k študovanej problematike a vedie k výmene názorov a skúsenosti. Dôležité je zachovávanie nasledovného pravidla: ak má byť dialóg, diskusia na úrovni, musí mať ženská skupina párny mužská skupina nepárny počet účastníkov. Ak ide o zmiešanú skupinu, mala by mať najmenej štyroch členov bez ohľadu na pohlavie.